Veľká vďaka za poskytnutie dotácie vo výške 3 000,- € pre financovanie projektu „Inštalácia ústredného kúrenia pastoračného centra DOMOV PRE RODINU – MALÚ DOMÁCU CIRKEV“ patrí Košickému samosprávnemu kraju, poslancom a predsedovi KSK pánovi JUDr. Zdenkovi Trebuľovi. Dotáciu sme použili na nákup kondenzačného kotla, teplovzdušných jednotiek a príslušenstva.

Takisto patrí vďaka aj mestu Strážske za poskytnutie dotácie vo výške 400,- EUR.

Ďakujeme aj ďalším darcom z radov veriacich a podnikateľov regiónu ako aj firmám

AbsolutGAZ s.r.o.,

firme ARMAT-TRADE

spoločnosti TP 2, s.r.o.

a ďalším, ktorí zabezpečili sponzorské príspevky alebo nám vyšli v ústrety nadštandardnými veľkoobchodnými cenami jednotlivých výrobkov a svojou dobrovoľníckou prácou.

Chceme sa poďakovať všetkým, ktorí prispeli finančnými darmi aj svojou húževnatou prácou k tomuto dielu.

Veľká vďaka patrí Košickému samosprávnemu kraju, poslancom a predsedovi KSK pánovi JUDr. Zdenkovi Trebuľovi za poskytnutie dotácie  3 000,- EUR na nákup kondenzačného kotla, teplovzdušných jednotiek a príslušenstva k inštalácii ústredného kúrenia pastoračného centra a chrámu.

Takisto patrí vďaka aj mestu Strážske za poskytnutie dotácie vo výške 400,- EUR.

Ďakujeme aj ďalším darcom z radov veriacich a podnikateľov regiónu ako aj firmám

AbsolutGAZ s.r.o.,

firme ARMAT-TRADE

spoločnosti TP 2, s.r.o.

a ďalším, ktorí zabezpečili sponzorské príspevky alebo nám vyšli v ústrety nadštandardnými veľkoobchodnými cenami jednotlivých výrobkov a svojou dobrovoľníckou prácou.

FOTOGALÉRIA – 30.03.2011 Posvätenie minioceliarne SSM

Príhovor

Posvätenie je vzývanie Božej milosti nielen na vec (auto, byt, továreň – to je predsa „vec“), ale najmä na osobu – osoby, ktoré túto vec budú používať. „Používať“ – znamená využívať danú vec v prospech seba samotného ako aj v prospech iných. Nejedná sa tu o komfort – pohodlie a životný luxus ale o to, že aj úplne jednoduchá materiálna vec vyrobená  zo zištných dôvodov, pri správnom postoji k nej, môže slúžiť na spásu – záchranu človeka. A cez túto vec nás môže Boh viesť.

Ale čo je to ten „správny postoj“? Posvätili sme auto – nesadnime za volant bez modlitby, nenadávajme, neopovrhujme inými účastníkmi premávky – buďme pred tvárou Božou. Posvätili sme dom – správajme sa k nemu ako k chrámu – kostolu svojej domácej cirkvi. Posvätili sme závod alebo kanceláriu – budujme vzťahy so zamestnancami podľa Božích prikázaní, nezadržujme mzdu zamestnanca, neutláčajme podriadených, nepodvádzajme nadriadených, nekradnime, neohovárajme, neporušujme Boží zákon. Ak bude postoj k danej veci nesprávny, tak nás táto samotná vec niekam zaradí a asi rozumieme aký postoj a kde nás zaradí.

Pred niekoľkými rokmi som posväcoval jeden malý výrobný závod na čistiace chemické prostriedky. Neskôr som sa dozvedel od známych v tej dedine že majiteľ vypustil šampónový chemický koncentrát do kanalizácie a všetci ľudia v dedine mali penu v umývadlá, vaniach a dokonca veľké bubliny ako z bublifuku  lietali po celej dedine. Hluk, rámus, osočovanie… Myslím si, že sa to v tomto prípade doviedlo do krajnosti – niet slov, nepochopili toto posvätenie a preto som si dnes pripravil aj túto reč, aby toto pozvanie malo zmysel a posvätenie bolo úplné.

Vážim si a som veľmi rád, že aj v dnešnej dobe pociťujeme potrebu Božej milosti a posvätenia a že nezabúdame na Božie slová „Bezo mňa nemôžete nič konať“. Na druhej strane však musíme chápať, že v tomto diele posvätenia sme spolupracovníci s Bohom a mali by sme držať za jeden koniec a nie na opačnom konci a nebrať posvätenie ako nejakú mágiu, okultizmus ale ako reálnu pomoc od Boha v našich slabostiach a v našich snahách k lepšiemu.

Nech nás Hospodin vedie.

V Strážskom, 30. marca 2011

30.1.

Sviatok „Troch svätiteľov“ patrí v našej Cirkvi k najnovším sviatkom. Veriaci ľud si veľmi ctil Jána Zlatoústeho, Bazila Veľkého a Gregora Naziánskeho už za ich života. V 11. storočí, za vlády cisára Alexia Komnena (1081-1118), vznikol v Carihrade spor o to, ktorí z týchto svätcov je pred Bohom najväčší. Tu sa biskupovi Jánovi z mesta Euchaiti svätí zjavili, najskôr jednotlivo a potom spoločne, a povedali mu: „Pred Bohom sme si rovní. Hlásali sme mier a usilovali o jednotu kresťanov. Aj teraz si prajeme pokoj medzi kresťanmi. Na dôkaz našej rovnosti pred Bohom nám ustanovíš sviatok v jeden deň a my budeme na svojich ctiteľov pamätať v príhovoroch pri Božom tróne.“ Tak bol ustanovený v roku 1084 v Carihrade tento sviatok.

Zamyslenie k sviatku Bohozjavenia

Sviatok Bohozjavenia je radostný a trochu extatický (plný nadšenia)  sviatok – teda aspoň v pravoslávnych krajinách a starých pravoslávnych tradíciách. Na Západe je slávnostnosť a radostnosť o poznanie tlmenejšia. Naša západná ľahostajnosť k sviatkom je znamením našej duchovnej slabosti, že sme pripútaní k materiálnemu svetu. Je to jav typický pre modernú dobu a pre krajiny s odumierajúcou vierou, pre spoločenstvo s malátnou duchovnosťou.

Toto vyjadrenie som našiel na internete na stránke http://www.ambon.or.cz a po dnešnej skúsenosti s návštevou na vsenočnom bdení – veľkom povečerii na sviatok Bohozjavenia s ním úplne súhlasím. Všetko v tomto svete je akoby naruby. V chráme boli väčšinou starší ľudia s dosť podlomeným zdravím o paličkách a ich deti a vnuci sedeli doma lebo je dosť tuhý mráz a sú unavení z práce a možno aj zo svojich deti aby tam nevystrájali a podobné alibi…

Pokračujem v ďalších vyjadreniach:
Pravoslávne spoločenstvá sú však v tomto svete zatiaľ stále ešte ako ostrovčeky niečoho neomdlievajúceho – ako oázy uprostred púšte. A najvýraznejšie je to viditeľné práve pri náboženských sviatkoch. Vidíme to v pravoslávnych krajinách, kde ešte sú nejaké plody dávnej pravoslávnej tradície. Na sviatky sa ľudia v celých zástupoch priamo “hrnú” do chrámov, ktoré si predtým nádherne (a často i komplikovane a pracne) vyzdobia, stoja dlhé rady, aby mohli pobozkať ikonu sviatku alebo sväté ostatky, vydržia dlhé sviatočné bohoslužby, pri svätom prijímaní sa tiahnu cez celý chrámu dlhé rady veriacich čakajúcich, až sa dostanú k kalichu-čaši, domov si potom šťastne odnášajú antidor (posvätený chlieb na liturgii), svätý olej, svätenú vodu, posvätené kvietky… V Rusku sú ľudia nadšení, keď sú kňazom riadne pokropení svätenou vodou (t.j. sú skoro premočení). V Grécku a Bulharsku tam ľudia rovno skáču do vody celí, aby hľadali kríž, ktorý tam kňaz hodil (v Bulharsku dokonca tancujú v ľadovej posvätenej vode). K posväteniu nosia chleby, z ktorých sa stavajú v chráme (alebo pred chrámom) hotové pyramídy. V Afrike sa pri pravoslávnych bohoslužbách ľudia uzdravujú z najťažších chorôb, s ktorými nič nezmohol ani hlavný krajový šaman ani jeho kolega v nemocnici; krsty sa tam konajú po stovkách a tisícoch v jazerách. Pri pohľade na rozjarený modliaci sa zástup, chápete, že bohoslužba môže byť i dnes pre celé zástupy a národy srdcovou záležitosťou – srdcovkou. Je tak osviežujúce vidieť tie žiariace tváre veriacich pri sviatočných bohoslužbách. To je ešte miestami žijúce dedičstvo dávnej kresťanskej slávy alebo jej zrodenie na úplne nových miestach.

Daj Boh, aby aj na Slovensku boli na našich farnostiach takéto ostrovčeky, oázy – Boh to dáva ale my sa musíme postaviť od televízora, z teplej obývačky, od počítača, facebooku či niečoho iného, z čoho sme si urobili modlu a prísť vychutnať túto radosť. Preto pozývam všetkých Vás i mojich veriacich, najmä tých neskôr narodených aj so svojimi deťmi na zajtrajšie nádherné oslavy sviatku Bohozjavenia o 9.00 v chráme

O koncerte na TASR + zvukový záznam

Novoročný koncert duchovnej piesne

V posviatočnom období, v nedeľu pred Bohozjavením 2. januára 2011, sa vo viacúčelovej sále Mestského úradu v Strážskom uskutočnil už VIII. ročník tradičného koncertu duchovnej piesne s názvom Novoročný koncert. Koncert organizovala Pravoslávna cirkevná obec v Strážskom v spolupráci s mestom Strážske a pod záštitou primátora mesta Strážske. Týmto podujatím chceme už tradične priniesť počas sviatkov narodenia nášho Spasiteľa do nášho mesta trochu viac kultúry, aby sme mohli v tomto období aj my prispievať k duchovnému, kultúrnemu i spoločenskému životu v meste a okolí.

Výťažok z dobrovoľného vstupného na koncerte bude použitý na skrášlenie nového chrámu v meste Strážske, v ktorom sú uložené relikvie – sväté ostatky sv. Nikolaja, ktorého štedrosť a lásku k blížnym si pripomíname každoročne 6. decembra.

Koncert bol prezentáciou činnosti cirkevných a svetských speváckych zborov z regiónu Slovenska a Ukrajiny.

Úvod koncertu patril veriacim našej cirkevnej obce. S pásmom kolied, ktoré boli v minulosti neodmysliteľnou súčasťou Vianoc, vystúpil cirkevný zbor pri Pravoslávnej cirkevnej obci v Strážskom pod vedením matušky Danky Džuganovej. Členovia tejto speváckej skupiny svojím spevom obohacujú nedeľňajšie bohoslužby a v minulom roku naspievali aj svätú liturgiu do Slovenského rozhlasu.

Po tomto vstupe sa k prítomným prihovoril správca Pravoslávnej cirkevnej obce v Strážskom prot. Mgr. Michal Džugan, ktorý privítal všetkých hostí, divákov i účinkujúcich. Všetkým poprial „v novom kalendárnom roku veľa Božích milostí, požehnania, veľa zdravia, šťastia, pokoja a veľmi veľa lásky, pretože, ako sa píše vo svätom Evanjeliu, „láska prikrýva množstvo hriechov“ – našich nedostatkov (1 Pt 4, a zároveň nás aj spája. Týmto spojivkom medzi všetkými nami je určite Boh, pretože On je absolútna láska. V Jeho mene sme sa tu dnes zišli všetci, aby sme oslávili sviatky Jeho narodenia a aby sme týmto spôsobom zároveň poďakovali za uplynulý rok a poprosili Boha o požehnanie do nového roka.“
Po príhovore sa divákom predstavila aj najmladšia generácia z našej cirkevnej obce  s koledami a novoročnými vinšmi.

V ďalšom vstupe sa predstavil Cirkevný zbor svätého Rastislava pod vedením Mgr. Nadeždy Sičákovej a Matúša Kostičáka, ktorý pôsobí pri Katedrálnom chráme sv. Cyrila a Metoda v Michalovciach. Zbor vystúpil s prednesom kolied a modlitieb zo svätej liturgie, ktoré boli skutočným balzamom na dušu, ako aj nádherným umeleckým zážitkom. Tento zbor sa veľmi zdokonalil a dobre reprezentuje našu Cirkev v regióne.

Divákov príjemne pohladili aj koledy v podaní speváckeho zboru Rozkvet zo Strážskeho pod vedením pani Mgr. Anny Makuchovej, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou všetkých ročníkov tohto tradičného podujatia v meste Strážske.

Predelom vo vystúpeniach bol novoročný príhovor primátora mesta Strážske Ing. Vladimíra Dunajčáka.

Zlatým klincom programu bolo vystúpenie kvarteta BLAHOVIST – (Blahá, radostná zvesť) z Ukrajiny pod vedením o. arcidiakona Alexandra Sadvarija, národného umelca Ukrajiny a sólistu Zakarpatskej oblastnej filharmónie. Svojimi neskutočnými hlasmi a repertoárom piesní nadchli každého diváka a dali koncertu punc kultúrneho podujatia na vysokej umeleckej úrovni, ktoré určite prekračuje hranice nášho mesta.

Na záver sa prítomným prihovoril prot. Mgr. Michal Džugan, ktorý sa všetkým poďakoval za ich účasť a ospravedlnil neprítomnosť vladyku Juraja, arcibiskupa michalovsko-košického, a odovzdal od neho arcipastierske požehnanie a pozdravy.

Nakoniec nasledovalo pozvanie na malé pohostenie a všetkým zaznelo prianie všetkého dobrého v novom roku 2011 a spoločné „Mnohaja i blahaja lita“.

Poďakovanie patrí tiež všetkým sponzorom, ktorí sa nemalou mierou podieľali na zdarnom priebehu akcie. Zvlášť by sme chceli poďakovať našej veriacej sestre Danke zo Svitu a jej kvetinárstvu RADO, ktorá nám každoročne sponzoruje nádherné kytice pre účinkujúcich a hostí. Vďaka patrí aj mestu Strážske za každoročný finančný príspevok na organizovanie koncertu, mediálnym sponzorom za tlačenie pozvánok a plagátov, všetkým tým, ktorí sa podieľali na dôstojnom priebehu a zabezpečení koncertu, ako aj všetkým tým, ktorí sa zúčastnili a prispeli dobrovoľným vstupným.

Sme presvedčení, že tento koncert, ktorý je v Strážskom už tradíciou, bude Boh požehnávať a že aj po ďalšie roky prispeje k zviditeľneniu tunajšej pravoslávnej cirkevnej obce a budovaniu vzťahov so spoločnosťou, v ktorej žije.

PCO v Strážskom